Prechádzkami po zimnej liptovskej krajine nadobúdam pocit ohromnej voľnosti, slobody.
Uchvátený zasneženými masívmi hôr a prelínajúcimi sa pahorkami, dedinkami učupenými pod nimi.
Nerušenú tichosť lesa, akoby v spánku snil a očakával v pokoji jarné prebudenie. Aj potôčiky žblnkocú v miestach, kde si ich nepodmanil mrazivý ľad.
Poletujúci sniežik ešte viac upokojuje spiacu krajinu, zakrytú snehovou prikrývkou. Končiare, obklopujúce liptovskú krajinu, menia svoju farbu podľa ranného svitania, či večerných červánkov.
Vonku tíško padá sniežik, počuť hlahol zvonov volajúcich na polnočnú omšu. Ja v tejto večernej idyle očakávam príchod nového roka.
